Nie je jednoduché byť výborným, no ešte ťažšie je udržať sa na vrchole. Nie 3, 4, 5 rokov... musí byť nesmierne náročné udržať sa na špici 10 rokov... 

To, čo som videla včera večer, bolo predstavenie prinášajúce výsledok tvrdej práce a lásky k tancu. Bez podmienok. 

Súkromné konzervatórium na Zádielskej ulici 12 v Košiciach, pod umeleckým vedením Mgr.art. Kataríny Sninskej, ArtD svoje predstavenie k 10. výročiu založenia svojej školy venovalo dvom osobnostiam československého baletu. Doc. Marilene Halászovej a Mgr. Andrejovi Halászovi. Musím vám prezradiť, že o tom netušili. Do poslednej chvíle :-).  Pani Marilene môžeme všetci poďakovať okrem iného aj  za to, že presadila otvorenie tanečného odboru na Štátnom konzervatóriu v Košiciach v roku 1974.  Od tohto vzácneho momentu môže fungovať 6 ročné štúdium v odbore tanec na všetkých Hudobno-dramatických konzervatóriách.  V rokoch 1961-1968 sa stala choreografkou SND, v rokoch 1969-1981 formovala baletný súbor Štátneho divadla v Košiciach.

Bola vedúcou Tanečnej katedry VŠMU v Bratislave, pôsobila aj ako pedagóg na AMU v Prahe. Keďže moja vtedajšia trenérka, dnes Boba Brella, bola jej študentkou, zažila som s ňou zopár tréningov, ktoré ma posunuli v tanci dopredu. Pani Marilena vraví, že tanec nezačína v nohách, ale v hlave. Na tréningoch sa ma pýtala: ,,Kde začína a kde končí tento pohyb? Čo mi tým chceš povedať?"...nútila ma premýšľať pred tým, než niečo urobím... Pán Andrej po bohatej tanečnej praxi (v SĽUK-u, v SND - ako sólista, vo Vojenskom súbore v Bratislave....) pôsobil ako vedúci tanečného oddelenia na konzervatóriu v Košiciach, ako tanečný pedagóg na Pražskom konzervatóriu, v Duncan Centre v Prahe, v Plzni, Olomouci, Ústí nad Labem, atď. Iba raz som zažila jeho tréning. Samozrejme ako divák:) Vyučoval vtedy na Pražskom konzervatóriu hodinu klasického tanca. Pamätám sa na to ako včera. Jirka a Otta Bubeníčkovci, Robko Hlatký, Vašek Kuneš... "hviezdili". Na sále bola atmosféra ako z dávnych čias. Bolo tu cítiť obrovskú autoritu a rešpekt, ktorí mali chalani pred pánom Andrejom a zároveň bolo vidieť obrovskú snahu, s akou chlapci predvádzali jednotlivé cvičenia. Ako keby boli na predstavení a dívalo sa na nich stovky divákov. Tancovali naplno, najviac ako vedeli. Manželia Halászovci sú naozaj významné osobnosti. 

A takouto osobnosťou je aj Katka Sninská. Spolu s manželom pred 10-timi rokmi založili prvé Súkromné konzervatórium v Košiciach. Katka po štúdiu na Gymnáziu na Šrobárovej 1 v Košiciach a s presvedčením jej vlastným presadila u rodičov štúdium na VŠMU v Bratislave. Získala štipendium na štúdium tanca v Belgickej tanečnej akadémii. Bola členkou TD Bralen v Bratislave. V rokoch 1992-1994 pôsobila ako choreografka v divadelných hrách a v muzikáloch v ŠD v Košiciach. V roku 1997 založila prvú súkromnú školu tanca pre deti, ako prvú svojho druhu. Do tej doby deti tancovali iba v súboroch, kde boli vyberané na základe konkurzov. Katka pracovala, pracovala s láskou. Neskôr sa súkromná škola transformovala na SZUŠ, ktorá funguje doposiaľ.

Už 10 rokov sa snaží spolu s manželom, Ing. Jurajom Sninským,  pripraviť študentom podmienky pre naozaj kvalitné štúdium. Neodhliadnuc od nárokov na priestory školy. Je veľmi málo ľudí, ktorí s takou odhodlanosťou bojujú v dnešnej dobe za umenie, za výchovu k umeniu.  Katka Sniská k nim patrí. Súkromné konzervatórium teraz na Zádielskej 12 dosahuje 92,3% -tnú úspešnosť uplatnenia svojich absolventov (štát môže byť spokojný, tu naozaj neplytvá prostriedkami). Vychováva mládež v troch odboroch.

V odbore hudobno-dramatické umenie, v odbore tanec a v odbore spev. V roku 2016 otvorí konzervatórium nový odbor - muzikál. 

Ale aby som sa vrátila k včerajšiemu predstaveniu. Študenti predviedli vystúpenia klasického tanca, súčasného tanca (s uplatnením viacerých tanečných techník contemporary), ľudového tanca. Absolútne sa nemusia za nič hanbiť. Práve naopak, na svoje výkony môžu byť hrdí. Veľmi ma baví ako pedagógovia školy "prepletajú" študentov jednotlivých odborov. Mali sme možnosť vidieť niekoľko spoločných vstupov, kde sa decká vzájomne dopĺňali. Oslavovať prišli aj bývalí študenti konzervatória. Mnohí z nich nesedeli v hľadisku. Videli sme ich aj na javisku. Ako mi jedna nemenovaná Beátka povedala, keby mohla, chcela by byť opäť študentkou tohto konzervatória :).

Pán riaditeľ, Mgr. Boris Girdasov, vo svojom vždy unikátnom príhovore, spomenul motto školy, ktorým  je:" Sme nároční, ale umenie si to vyžaduje". Ďakujem všetkým pedagógom školy, že k tomu vedú naše deti. A vám, študenti konzervatória, ďakujem za to, že ste v tejto dobe nabrali odvahu a venujete sa umeniu.  My, obyčajní ľudia, sme vám vďační. Na predstavení ste ukázali svoju nesporne rastúcu profesionalitu na javisku. Neprestávajte. Prajem vám veľa šťastia a zdravia. Tiež vám prajem aby nás, obyčajných ľudí, ktorí budú podporovať vašu budúcu prácu bolo čím ďalej viac. 

Katka, ešte raz veľká vďaka. 

fotografie : Roland Kilián - ďakujem, galériu ďalších fotiek nám Rolo čoskoro pripraví. Tešíme sa. Viac na www.skke.sk alebo na FB Súkromné konzervatórium (Kmeťova 23) Košice.