Vo veľkočnom čase som sa vymanil z každodenného zhonu a tak mi zostal čas na krátku úvahu o vzťahu peňazí a kvality vecí, ktoré produkujeme. Slovami klasika: "Za peniaze v Prahe dom :)?"

Ale teraz vážne v poslednej dobe veľa cestujeme. Absolvovali sme šnúru tanečných súťaží Michalovce, Humenné, Bardejov, Košice, Žilina, Myjava, Bratislava, Piešťany, Martin, Liptovský Hrádok, Trnava. Boli sme na tanečných veľtrhoch vo Florencii, v Londýne. Porovnával som postoje ľudí k tancu tak v jednotlivých regiónoch Slovenska, tak v zahraničí.

Nadšenie a láska sú porovnateľné, ale zdá sa mi, že samotný tanec si v zahraničí mladí tanečníci viac užívajú, majú z neho väčšiu radosť a sú ochotní do neho aj viac investovať. A pretože ryba smrdí od hlavy uvádzam pár situácií s ktorými som sa stretol.

Vážení pedagógovia tieto body sú na vašu obranu aby si vaši žiaci a ich rodičia uvedomili, že váš prínos je pedagogickej práci, vo vzdelávaní, v motivácii, vo výchove žiakov nie v tom, že vás môžu ničiť.

S čím som sa stretol?

  • riaditeľka, inokedy majiteľka tanečnej školy šije deťom kostýmy na tanečné predstavenie
  • pedagóg ide na zahraničný veľtrh tanečného oblečenia vlakom aby sa odtiaľto mohol vlátit s krabicou akciového tanečného oblečenia, ktoré by mu do lietadla ani autobusu nevzali
  • mladá, začínajúca učiteľka ide do krajského mesta nakúpiť žiakovi piškóty. Pri zúčtovaní trvá na tom, aby na doklade o nákupe mala vyúčtovanú i svojou zľavu, pretože rodičia dieťaťa chcú presné vyúčtovanie. Pýtam sa ako je zaplatený jej čas, cestovné a ďalšie keď rodičia chcú aj nakúpiť za jej zľavu?
  • pedagóg ide na Ukrajinu kúpiť piškóty za 2,50 €, ktoré nielen že sú nekvalitné, ale ešte ich musí pašovať v kufri aby žiakom ušetril peniaze.
  • majiteľka tanečnej školy organizuje tanečnú súťaž so stratou, alebo bez zisku. "..... nebude predsa zarábať na deťoch ...." To je síce ušľachtilé, ale tomu tiež zodpovedá kvalita poroty, moderátorov, zabezpečenia a celkovej organizácie.
  • oragnizují sa tanečné predstavenia, na ktorých sú v tanečníci v presile oproti publiku. Nevadí je to platené z eurofondov.
  • tanečná škola robí tanečné predstavenie na záver školského roka v exkluzívnych priestoroch za vstupné 3 €. Nemôže údajne dať viac, pretože rodičia by to nezaplatili. Naviac: "..... je to pre deti a poďakovanie rodičom ...." Áno poďakovanie rodičom, ktorí nezaplatia za to aby videli svoje dieťa na doskách štátneho divadla 3 €.

Čo funguje?

  • pedagóg, ktorý má plnú hlavu toho aby učil a na ostatné "má ľudí"
  • mobilná fittérka - služba profesionálného fittéra, ktorý príde za tanečníkmi do školy, alebo dokonca až do domácnosti a podľa typu postavy odporučí optimálne oblečenie
  • choreograf, ktorý tvorí a neplní súčasne funkciu provianťáka
  • riaditeľ školy, ktorý školu riadi a nie je súčasne účtovník, učiteľ a vrátnik

A tak uvažujem - môže mať pedagóg, ktorý je zahltený tým, že robí veľa vecí a zadarmo tvorivé nápady, môže byť dobrý choreograf, môže vychovávať k tomu aby si ľudia vážili sami seba? Áno môže a dnes a denne sa s tým stretávam. Ale ako dlho? Moc dlho nie! A tak tiež vidím ako niektorým pedagógom mizne nadšenie a iskra z očí a začína sa šíriť blbá nálada.

Tomu hovorím nie. Ja si myslím, že škola a pedagóg musí dať žiakovi energiu, odovzdať svoje skúsenosti, dať mu lásku k tancu. A prepáčte to sa nedá robiť zadarmo. To je drina. Pedagóg je od toho aby dával. A kto chce dávať musíte ma mať z čoho dávať.